Čo o vode nevieme, ale mali by sme vedieť.

Aj keď vedci ešte mnohé informácie, ktoré o vode zistili, vysvetliť nevedia, avšak všetko speje k jednému dôležitému záveru: voda má pamäť a prenáša v sebe informácie.

Každá kvapka vody sa od seba líši. Vytvára iný obrazec. Opíšeme vám preto niekoľko pokusov. Pri experimente, kedy študenti cez injekčnú striekačku kvapkali kvapky vody, kvapky vody od jednotlivých študentov vytvárali úplne iný obraz, ale pritom viacero kvapiek od jedného študenta vytváralo pod mikroskopom takmer rovnaký obrazec.

Iní vedci prišli objavom, že ak by sme do vody vložili kvet, všetky kvapky vody by nám ukazovali obraz toho kvetu. Ak by sme vložili iný druh kvetu, opäť by kvapky vody boli iné, ale pritom všetky v nádobe rovnaké.

Vodu ale ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Je to tým, že plyny z atmosféry sa zmiešavajú a vytvárajú veľkú a zložitú sieť miniatúrnych bubliniek. A v jednom pohári vody je takýchto nanobubliniek obrovské množstvo...

Obraz kvapiek vody sa mení, ak do nádoby s vodou vložíme rastlinu. Ak vezmeme kvapku vody z kohútika pod mikroskop, kvapka vody bude pravdepodobne ukazovať čierny stred. Ale ak do takejto vody v nádobe vložíme živý organizmus, napríklad hlávku šalátu, kvapky vody budú mať stred svetlý,biely. Taký obrazec so svetlým stredom ukazujú kvapky vody, ktoré mali kontakt so živým organizmom.

Pozor však, ak by sme predtým šalát vystavili žiareniu mobilného telefónu a nechali by sme ho počúvať mobilný telefón 2 minúty,tak nám kvapky vody ukážu aj to. Stred kvapky vody, ktorá mala kontakt so šalátom ožiareným mobilným telefónom, síce bude mať stále biely stred, ako je to pri živých organizmoch, ale okraj kvapky je celkom odlišný. Z kvapiek by sme rozoznali, že táto hlávka šalátu počula mobilný telefón. A takto funguje voda. Voda má pamäť.

Johann Grandner z Tirolska vyvinul proces, ktorý sa nazýva revitalizácia vody. Tvrdí totiž, že je možné preniesť informácie z jednej vzorky vody do druhej bez toho, aby obe prišli navzájom do kontaktu. Vraj keď sa tečúca voda vedie cez nádobu z nehrdzavejúcej ocele naplnenej revitalizovanou vodou, tečúca voda zhromažďuje informácie z tichej vody.

Tento proces zatiaľ nemožno pochopiť na základe konvenčných vedeckých prostriedkov, a pritom sa na tento systém spolieha nielen veľké množstvo domácností ale aj priemyselných odvetví! Tu sú ich skúsenosti.

Konvenčná voda je agresívna a prakticky rozožiera potrubia zvnútra, čo vedie k jeho praskaniu. V rakúskych strojárňach mali vážne problémy s koróziou a praskaním potrubí. Vďaka tomu, že namontovali Granderov systém revitalizácie vody, nemajú s praskaním potrubí takmer žiadne problémy, a navyše po dvoch mesiacoch používania tohto systému klesol obsah železa v železnej nádobe s teplou vodou z 25,95 mg/l na 0,78 mg/l, čo je skvelé proti korózií, ktorá sa časom stratila.

Pozitívne výsledky boli zaznamenané nielen pri hromadení hrdze, ale aj kalu. Nemecká spoločnosť Formtec využívala vodu do chladiaceho systému továrne. Zvykli ho plniť nespracovanou vodou z kohútika, pričom sa vždy po niekoľkých mesiacoch voda zhoršovala. V systéme nachádzali obrovské množstvá hrdze, ale aj baktérií a rias. Všetko sa vraj veľmi rýchlo vyriešilo, keď začali používať systém Grander. Takáto jednoduchá zmena bez chemickej úpravy vody pomohla.

Trávenie času pri vodopáde má vplyv na trvalé zlepšenie dýchacej sústavy a má priaznivý účinok na funkciu pľúc. Vodopády napríklad dokážu redukovať príznaky astmy a dýchacích ochorení.

V každodennom živote zohráva voda dôležitú úlohu aj pri príprave potravín a jedál. To si uvedomujú napríklad pekári a Granderovu revitalizíciu vody považujú za tajný tip.

Vezmite si, že pri pečení chleba platí pravidlo: približne dve tretiny múky a jedna tretina vody. Tak si môžeme uvedomiť, aká je voda dôležitá. Po tom, ako si dali v pekárni v Hornom Rakúsku tajne nainštalovať Granderov systém, začali za vedúcim prichádzať pekári s tým, že kvások každý deň preteká. Pritom dennodenne miešali rovnaké prísady na cesto a každý deň cesto prekypelo. Práve v tom objavili pekári silu Granderovej vody.Vďaka Granderovi bolo cesto nakysnutejšie a pekári mohli používať menej kvasníc,no cesto vstrebalo viac vody. Chlieb je tak ľahšie stráviteľný, má jemnejšiu chuť a vydrží dlhšie čerstvý. Dokonca už nepotrebujú ani prísady ako guarová guma či kypriaci prášok, namiesto nich používajú veľmi kvalitnú múku a veľmi kvalitnú vodu. Táto technológia dorazila aj do Talianska, kde potvrdili, že síce sa dá chlieb upiecť aj bez Granderovho systému, ale ak chcete lepšiu kvalitu a chuť chleba, ohromne vám Granderova technológia pomôže.

Ak však tieto veci skutočne fungujú, potom by sme pri narábaní s vodou mali byť mimoriadne opatrní.

Ak má voda naozaj pamäť a my sa o ňu nestaráme(resp. staráme tak, ako sa staráme), môže sa stať nevhodnou a stresujúcou pre naše telá. Ak navyše budeme vodu spracovávať dnešným spôsobom, môže sa stať, že baktérie, ktoré potrebujeme, budú musieť podstúpiť výrazné zmeny a nebudú môcť prostrediu okolo nás pomáhať.

Ak vás tento článok zaujal, pozrite si tieto informácie a viac v dokumente „Naše vedomosti sú len kvapkou v mori“.

A na záver dobrá správa: Granderovu revitalizovanú vodu budú v kuchyni používať aj Páni Baklažáni. Vážime si vodu, ale aj veríme, že vám naše jedlá budú vďaka kvalitnej vode chutiť ešte o niečo lepšie.

Foto: Shutterstock